Obec Oravská Lesná patrí medzi najmladšie obce Oravy. Bola založená v roku 1731 grófom Jurajom Leopoldom Erdődym (1714-1758), po ktorom nosila aj meno Erdúdka do roku 1946. Gróf Erdődy bol správcom oravského panstva. Prvý richtár novozaloženej obce bol Ján Mutniansky z Mútneho, ktorý prakticky zakladal obec. Najprv postavil kostolík na mieste, ktoré sa dodnes volá „pri starom kostole." Tento kostolík bol drevený, bez základov, teda bol len akýmsi provizóriom. Kostol bol zasvätený sv. Anne. Možno aj preto, že úradne obec založili 23. júla, blízko pred dňom sv. Anny.

Najdôležitejšia udalosť pre Oravskú Lesnú prišla roku 1787, keď Jozef II. zakladal nové farnosti, medzi nimi povýšil na farnosť i Oravskú Lesnú. Prvým duchovným pastierom sa stal Joachim Zummer (1787-1797). Horlivo vo farnosti účinkoval 10 rokov. Postavil novú farskú drevenú budovu, prestavil a ozdobil kostol, pristavil vežu, zadovážil 6 centový zvon. Roku 1793 tu bola postavená i škola. Joachim Zummer začal viesť aj matriky krstov, sobášov a pohrebov od r. 1787. Za druhého farára Jána Hozaya (1797-1804) bola postavená nová, už kamenná fara. Farnosť bola už dosť veľká ,mala 1601 veriacich. Oravská Lesná v tých rokoch dala cirkvi aj svojho kňaza. Bol to istý Vendelín Zsigo. Narodil sa r. 1813 a v r. 1870 bol farárom v Svätom Jáne. Za farára Michala Macháča (1825-1830) r. 1828 nanovo odliali a zväčšili jeden zvon. Tento sa nachádza i v terajšom kostole ako 170-ročný svedok histórie. V histórii farnosti sa striedali obdobia veselé i smutné. Viackrát vyčíňali epidémie cholery (r. 1786 a r. 1873) a šarlachu (r. 1813) o čom svedčia morové cintoríny. Do 20. storočia previedol Oravskú Lesnú Jozef Matuška (1898 -1910). Za neho už drevený kostol dožíval. Vraj keď bola fujavica, ľudia od neho utekali, aby sa na nich nezosypal. On zakúpil do kostola r. 1905 krížovú cestu.

 Kapitolu dejín farnosti obce Oravská Lesná, ktorá je bezprostredne spojená s výstavbou nového kostola sv. Anny v Ústredí obce, začal písať novoťský rodák, veľký kňaz Štefan Mnoheľ. Keď nastúpil do Oravskej Lesnej ako farár, trápil ho úbohý stav pôvodného dreveného kostola. Rozhodol sa tento problém riešiť výstavbou nového kostola v Ústredí obce. Stavba nového kostola sa začala v roku 1910. Projekty boli vypracované inžiniermi z Budapešti. Kostol mal stáť 83.000 rakúsko – uhorských korún. Z toho 50.000 mal uhradiť „Fundus Religionis“ – ako patrón a samotní veriaci mali vyzbierať zvyšok. Na dobrovoľných zbierkach sa vyzbieralo len veľmi málo peňazí, nakoľko obyvatelia boli veľmi chudobní. Na stavbe kostola pracovali rôzni odborníci. Drevárske práce robili tesári z južnej Moravy a spracovávali miestne drevo. Murári boli z Liptova. Hlavné kamene na stĺpy boli dovážané vlakom do Oravského Podzámku. Všetci si dávali záležať na tom, aby stavba kostola bola prevedená čo najkvalitnejšie. Výstavba bola dokončená v roku 1914. Štefan Mnoheľ sa snažil pôsobiť aj na sociálnom a národnom poli. Vo farskej budove zriadil obchod, aby pomohol chudobným farníkom. Spolu s Andrejom Hlinkom po skončení vojny išiel do Paríža hájiť práva Slovákov v novovytvorenom československom štáte. Z Oravskej Lesnej odišiel do Popradu kde sa veľkou mierou podieľal na stavbe farského kostola.

Po jeho odchode sa kňazi v Oravskej Lesnej rýchlo menili. Boli to povojnové roky biedy a hladu. Štyri roky tu pobudol od r. 1920 Štefan Banas. Za neho sa inštaloval do kostola hlavný oltár, kazateľnica, krstiteľnica i lavice. Štefan Kubičár (1925-1932) zadovážil pre kostol nové zvony i keď za velkých ťažkostí. Firma, ktorej sa dala záloha na odliatie zvonov vyhlásila bankrot. Ani súdnou cestou sa nedali peniaze vymôcť späť a tak náklady na zvony vzrástli. Naviac bola hospodárska kríza. Húževnatosťou p. farára sa dielo zdarné dokončilo a zvony boli odliate. Štefan Kubičár pracoval i na sociálnom poli. Založil družstevný obchod a pričinil sa o postavenie dvoch ďalších škôl na Flajšovej a Lehotskej, lebo cirkevná škola už nestačila. Od Červeného kríža vymohol pre žiakov škôl „stravovaciu akciu", takže žiaci dostávali v škole obed. Jeho nástupca Aurel Mihaliak (1932-1940) zadovážil pre kostol nový organ, s ktorého financovaním mal tiež ťažkosti, veď išlo o 50 000 korún. 

V roku 1950 prichádza Tomáš Vojtaššák. Bol rodákom z neďalekého Zákamenného. Hospodársky, spoločensky i politicky pôsobil vo veľmi ťažkom období. Bolo po vojne, krajina bola zničená (cesty, mosty, železnice). V roku 1948 sa dostali k moci komunisti, ktorí začali ničiť krajinu (znárodňovanie, náboženské prenasledovanie, násilné zakladanie družstiev). Tak aj náš spišský biskup Ján Vojtaššák, už ako 70 - ročný, je odsúdený na 24 rokov väzenia ako vlastizradca. Pán farár Vojtaššák sa veľmi tešil, keď prišiel do Oravskej Lesnej. Kostol mal naplnený veriacimi, v škole mal mnoho detí na náboženskom vyučovaní. Snažil sa usporiadať farnosť a náboženský ju povznášať. Zaviedol jednotné vysluhovanie sviatosti pre všetkých rovnako, začal s pobožnosťami (odpustové pobožnosti, májové pobožnosti, pobožnosti k úcte sv. Jozefa. Začal opravovať strechu kostola. V roku 1953 zaviedol do kostola ozvučenie, do fary vodovod. V roku 1959 sa elektrifikoval kostol, lesní robotníci venovali sklený luster, pribudla ružencová zástava, obraz Panny Márie de la Salette. 

 4.októbra prepustili z väzenia otca biskupa Vojtaššáka. Bol väznený 14 rokov. 7. októbra prišiel na faru do Oravskej Lesnej, ku svojmu synovcovi, s úmyslom zostať tu. Pobudol tu len 3 týždne. Komunisti mu nedovolili zostať na Slovensku a v rodnej vlasti. Určili mu charitný dom v Senohraboch u Prahy, kde aj zomrel. Do farskej kroniky zapísal vzácne slová:
„Je to zvláštne Božie riadenie, že po vyslobodení z toľkoročného žalára práve v tomto kostole mohol som, cez toľké roky prechovávanú túžbu, cez tri týždne pri oltári utišovať a za celý ten čas vo fare pohostinné prístrešie nájsť. Zato ďakujem dobrému Pánu Bohu a prosím ho i budem prosiť, pokiaľ len budem žiť, aby dobrotivý Pán Boh žehnal ľudu tunajšej farnosti a žehnal i práci v nej pôsobiacich dušpastierov, aby nachádzali duchovnú radosť z bohabojných veriacich a tak spoločne úspešne pracovali na svojom duševnom spasení. K tomu nech prispeje i moje veľpastierske žehnanie. + Ján."

V roku 1966 po 2. Vatikánskom koncile prichádzajú mnohé novoty. Pán farár Vojtaššák sa snažil liturgickými poučeniami a vysvetleniami voviesť veriacich i liturgiu do nových reforiem. V roku 1968 na Vianoce do kostola dali nový obetný stôl „smerom k ľudu" a polnočná je prvá svätá omša slúžená smerom k ľudu. V roku 1969, 10. mája, sa konala po vyše 20 rokoch birmovka. Vysluhoval ju kapitulný vikár Dr. Jozef Ligoš. Sviatosť birmovania prijalo vyše 2000 birmovancov. Pán farár v tomto roku konal „nedele stavov" (pre mládež, chorých, motoristov...) Na mieste starého kostola bola odpustová slávnosť.

V roku 1971 sa previedla oprava omietky kostola. Začala sa 1. júna a ukončila o 21 dní. Útlak po slobodnejších rokoch od r. 1968 sa začal zostrovať. Už v roku 1973 sa zredukovalo vyučovanie náboženstva v škole z 2 na 1 vyučovaciu hodinu. V roku 1976 boli vo farnosti primície. 6. júna bol v Bratislave vysvätený za kňaza Anton Oparty. Spolu s ním bol vysvätený aj Dominik Brňák, ktorý sa tu narodil i detstvo prežil, ale neskoršie sa rodičia vysťahovali z Oravskej Lesnej. V lete, roku 1978, sa previedli okolo kostola odvodňovacie práce. V ďalších rokoch sa stále priebežne opravovala strecha kostola.

K rozsiahlym opravám kostola sa pristúpilo od roku 1995. Opravili sa vonkajšie vchody do kostola, nosná konštrukcia veže, zvonový mechanizmus, vymieňali sa šindle strechy a veže kostola, obnovila sa svätyňa, reštaurovali sa oltáre, vymenili sa dvere, lavice, obnovila sa povala, podlaha, maľba vnútorných a vonkajších stien kostola, zaviedlo sa podlahové kúrenie. Vyvrcholením prác boli roky 1997-1998, ktoré boli zavŕšené slávnostnou posviackou 31.10.1998 diecéznym biskupom prof. Mons. ThDr. Františkom Tondrom.